Poľnohospodárstvo

Z celkového pohľadu na krajinu Šaštína-Stráží vidíme, aké je využívanie pôdy a na aký cieľ ju využívajú jednotlivé podniky a obyvatelia mesta. Lesná krajina zahrňuje hospodársky les, potom účelové lesy z hľadiska ich významu, nakoniec trvalé trávne porasty. V časti Záhorskej nížiny v Šaštíne je charakterizovaná ako ražná poľnohospodárska krajina. Na Chvojnickej pahorkatine, v Strážach, ako kukurično-lucernovo-pšeničná poľnohospodárska krajina.

Základné zložky šaštínsko-strážskej krajiny, lesnú a poľnohospodársku krajinu, vlastnilo kedysi panstvo, neskôr časť z nich dostali do vlastníctva sedliaci a statkári. V roku 1918 bol poľnohospodársky a lesný majetok bývalých panstiev a Habsburgovcov včlenený do podniku Československé štátne lesy a majetky. Pokým lesná krajina zostala naďalej obhospodarovaná štátnym podnikom (teraz odštepný závod Lesov SR), poľnohospodársku krajinu roku 1924 na základe pozemkovej reformy rozparcelovali medzi 1492 drobných pridelencov a piatich statkárov. V roku 1950 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo (JRD). Od 15.10.1958 jeho pozemky vo výmere 471 ha prevzal Štátny majetok Šaštín-Stráže, ktorý vznikol delimitáciou zo Štátneho majetku Senica. Pôdny fond bol v zlom stave. Len malá čiastka pôdy poľnohospodárskej krajiny sa využívala na pestovanie poľnohospodárskych kultúr. Rastlinná výroba bola zo začiatku mnohostranne zameraná. Na pôde sa pestovala ozimná raž, pšenica, jačmeň, ovos, kukurica na zrno, kŕmna repa, zemiaky, ozimná repka, tabak, zelenina a krmoviny. V živočíšnej výrobe sa chovali dojnice, mladý dobytok, ošípané na výkrm, prasnice, sliepky, káčatá a odchov kurčiat na výkrm (brojlery). Robil sa výkrm hovädzieho dobytka a ošípaných. Od roku 1958 na úseku investičnej výstavby v Šaštíne sa vybudovali rôzne hospodárske budovy a kôlne. V roku 1960 bola postavená prvá administratívna budova riaditeľstva spolu s garážami, sociálnou budovou s kuchyňou, jedálňou a ubytovňou. Postavilo sa 5 dvojbytových, 3 štvorbytové a 2 šesťbytové jednotky. V Strážach sa nachádzalo od r.1965 i vinohradnícke stredisko, ktoré obrábalo 78 ha viniča. Vyrábalo sa víno pre vlastnú potrebu a ostatné hrozno sa odovzdávalo do vinárskych závodov. V rokoch 1993-1994 bolo odovzdaných 550 ha novoustanovenému poľnohospodárskemu družstvu Stráže a postupne túto pôdu, ktorá sa nachádzala v katastri Stráží prevzalo do svojho užívania poľnohospodárske družstvo Smolinské. Štátny majetok, š.p. bol 15. septembra 1996 zrušený a predaný obchodnej spoločnosti Agripa, s.r.o., 29. mája 1996 vznikla s.r.o. Stomfa, do ktorej prešli pracovať vodiči, mechanici a technicko-administratívni pracovníci.

AGROPARTNER Plavecké Podhradie, farma Šaštín-Stráže pôsobí v objektoch oproti liehovaru od 5. januára 1999, kedy odkúpil tri objekty, v ktorých chová 500 dojníc a obhospodaruje 1.567 ha pôdy. Zameriava sa hlavne na výrobu mlieka a pestovanie zemiakov. Zamestnáva 40 pracovníkov.

Lesné hospodárstvo

Lesy z celkovej rozlohy územia Šaštína-Stráží (4195,05 ha) zaberajú plochu 1882, 7562 ha, z toho v Šaštíne 1748,2444 ha a v Strážach 134,5118 ha. Väčšinu lesného fondu (1165,4686 ha) vlastnia LESY SR š.p. Banská Bystrica, odštepný závod Šaštín-Stráže. Ostatná plocha lesa je vo vlastníctve urbárov v Šaštíne (246,6093 ha) a urbáru Stráže (70,8218), súkromných vlastníkov (871, 7362 ha), Mestského úradu Šaštín-Stráže (17 ,6379 ha), rímskokatolíckej cirkvi (0,2011 ha). Z drevín je v lese na území Šaštína-Stráží zastúpená najmä borovica lesná (Pinus silvestris) cca 70%. Ďalej je to dub letný (Quercus robur) na 20% a ostatné dreviny: agát biely, jelša lepkavá, breza bradavičná, ktoré tvoria 10% a iné. Hustota cestnej siete na 1 ha vykazuje 12 bm

Poľovníctvo

Okrem zberu liečivých rastlín v lese mal a má les význam aj z hľadiska poľovníckeho.

Poľovníctvo je zoskupené v režijnom revíre Lesov SR, odštepného závodu Šaštín-Stráže a v Poľovníckom združení Šaštína-Stráží. Združenie vzniklo v období zlučovania častí mesta v roku 1963. Má 30 členov, ktorí hospodária na ploche 2229 ,80 ha. Z hľadiska rajonizácie poľovnej zveri patrí územie nášho mesta do I. záhorskej chovateľskej oblasti poľovnej zveri. Ryby zase k nížinnej zóne v rozličných vodných biotopoch na území Šaštína-Stráží (rieka, potoky, jazerá) väčšinou s piesčitým a ílovo-bahnistým dnom.

Rybolov

Rybolov spravuje Slovenský rybársky zväz, miestna organizácia Šaštín-Stráže. Má 233 členov (k 31.05.1998), z toho bolo 189 dospelých a 44 mladých členov, ktorí pracovali v Krúžku mladých rybárov (žiakov ZŠ). Miestna organizácia vznikla v roku 1966 ako pokračovateľka Rybárskeho spolku v Šaštíne z tridsiatych rokov. Predtým, po roku 1918, povolenie k rybolovu na rieke Myjave vydávalo obecné zastupiteľstvo s richtárom. Spravuje a organizuje rybolov na piatich jazerách s rozlohou cca 27 ha v revírnom obvode Pri Gazárke a na celom úseku rieky Myjavy. Každoročne na začiatku rybolovu poriada rybárske preteky. Časové vymedzenie rybolovu je od 15. mája do 31. decembra.

Priemysel

Naše mesto, menovite šaštínska časť terajšieho mesta, malo bohatú tradíciu výrobkov remeselníckych dielní. V roku 1670 malo mestečko približne do 25 remeselníckych dielní, v roku 1770 ich už malo skoro do päťdesiat a malo manufaktúru na bavlnené výrobky. V nadväznosti na historické počiatky remeselníckych dielní, najmä manufaktúry, sa začal rozvíjať priemysel. Najväčší rozmach priemyslu zaznamenávame po roku 1945 a v období „socialistickej industrializácie“, keď sa zdôrazňovalo budovanie spotrebného priemyslu a výroba stavebných hmôt. V súčasnosti má mesto Šaštín-Stráže textilný a odevný priemysel a priemysel stavebných hmôt.

SLOTAS, s.r.o., predtým Trikota, n.p. (od r. 1949) a skorší predchodca boli v roku 1941 Bosákove textilné závody. V päťdesiatych rokoch mal podnik okolo 100 zamestnancov. Od roku 1969 sa ich počet zvýšil na 550 osôb. Ročne produkovala 3,4 mil.kusov textilných a 10,4 mil.bm gumárenských výrobkov. Teraz SLOTAS s 200 zamestnancami šije pre nemeckú firmu TRIUMPH dámsku bielizeň a plavky.

ITALIA FOULARD, s.r.o., so 65 zamestnancami v tej istej budove vykonáva textilnú výrobu šatiek a šálov pre taliansku firmu COMO ako partner fy TOTEX.

HEBEL POROBETON SASTIN, s.r.o., predtým Ľahké stavebné hmoty Bratislava, závod Pórobetón Šaštín pracuje od roku 1962. Závod využíva naviate piesky s dostatočnou zásobou okolo fabriky. Začalo sa s výrobou tvárnic a v roku 1963 sa už vyrábali aj veľkoplošné a armované dielce. Týchto výrobkov sa vyrobilo 4.300 m3 a neskôr sa zvýšila výroba o 68%. Kvalita výrobkov dosahovala svetové parametre a časť produkcie sa vyvážala do zahraničia. Od roku 1971 sa začali vyrábať celostenové panely. V roku 1993 vstúpila do spoločnosti s 51 % podielom nadnárodná spoločnosť HEBEL a v roku 1995 prevzala plné vlastníctvo, čím vznikla terajšia spoločnosť. V súčasnosti zamestnáva 162 zamestnancov a vyrába presné drážkové tvárnice, stenové, priečkové a strešné dielce. Výrobky majú výborné tepelno-izolačné vlastnosti, vysokú presnosť, nízku objemovú hmotnosť a dobrú spracovateľnosť.

TATRACHEMA TRNAVA, závod ŠASTÍN-STRÁŽE, ktorá vyrába chemické výrobky, má v tomto roku už 55.výročie svojho vzniku a pracuje v nových priestoroch. Zamestnávala od 17 do 67 osôb a teraz má 45 zamestnancov. Závod vyrába práškové čistiace prostriedky, vysoko účinné a dezinfekčné výrobky na hygienické zariadenia, na čistenie kuchynského riadu, drezov, hliníkový a smaltovaný riad, pracie prostriedky.

KOVOTVAR V.D. KÚTY, závod ŠASTÍN-STRÁŽE,vyrába plechové pozinkované nádoby úžitkové, dekoračné; stavebné dielce, kanálové lapače, vykonáva zákazkové zinkovanie a v Kútoch aj predaj áut ŠKODA a autoservis. V Šaštíne zamestnáva 80 pracovníkov.

ESTETIK, s.r.o., textilná firma, ktorá sa presťahovala do Borského Mikuláša, má v obchodnom dome Jednoty svoju predajňu. Malú prevádzku tu má aj URIEL, s.r.o., so 100% zahraničnou kapitálovou účasťou - Talianskom. Na montáži plošných spojov pracuje 18 zamestnancov.

PEKÁREŇ u HERCOGOV, v STRÁŽACH ostala pracovať aj po privatizácii ako už jediná v našom meste, hoci voľakedy ich bolo viac v oboch častiach. Teraz denne pečie vyše 1.000 bochníkov chleba a 3.000 kusov pečiva, aj celozrného. Majiteľka dobročinne dodáva zdarma strážskej materskej škole ich dennú spotrebu chleba.

LIEHOVAR V ČASTI STRÁŽE má už dlhodobú tradíciu vo výrobe liehu zo zemiakov a obilia. Predtým zabezpečoval aj sušenie mlieka. Vlastníkom liehovaru bolo výrobné družstvo súkromníkov a postupne bol daný do užívania štátneho majetku. Potom ho prevzali Záhorské konzervárne Malacky, Poľnonákup Senica a od roku 1974 znovu Štátny majetok Šaštín-Stráže. Od roku 1996 bol liehovar v prenájme a v roku 1997 ho predali. Teraz jeho vlastníkom je firma JAMICY s.r.o. a vyrába surový lieh z obilia.

SANUS, s.r.o., vyrába a balí čaje a nealkoholické nápoje v prášku. Z čajov je to šípkový, ovocný, čierny, zelený a biely čaj s rôznymi prísadami. Nealkoholický nápoj „Sanuska“ s pomarančovou príchuťou.

Termálny prameň

Mesto Šaštín-Stráže získalo v r. 2003 grant z cezhraničnej spolupráce Slovesnko-Rakúsko, s názvom „Termálny prameň Šaštín-Stráže“, v celkovej sume 34.668,- EUR. Tento projekt rieši využitie termálneho prameňa pre potreby mesta a obyvateľov. Bola vypracovaná štúdia v ktorej bola spravená analýza stavu prameňa a to v zložení vody, teploty, a technického stavu vrtu. Z týchto poznatkov následne spracovateľ štúdie navrhol možnosti využitia termálneho prameňa:

1. využitie termálneho prameňa pre vykurovanie mesta a časti rekreačného zariadenia „Gazárka“.
2. pre výrobu a priemyselnú činnosť ako bazénov, pre chov morských živočíchov, na ktorú reflektoval zahraničný partner z Austrálie. Tento partner sa osobne zúčastnil na rokovaní ako i obhliadke tohto prameňa.