Šaštínsko-strážska kultúra sa odzrkadľuje vo výrobkoch remeselníkov, predovšetkým v umeleckom remesle a ľudovom umení. Úroveň kultúry nášho mesta bola a je neodlučiteľná od školstva v jeho jednotlivých častiach. Je závislá na odbornej erudícii učiteľov. Kultúra mesta vychádza zo súhrnu javov tvorivej činnosti vo vývine spoločenstva obyvateľov Šaštína-Stráží. Takmer v každej epoche dejín mesta zisťujeme prínos v jeho materiálnych a duchovných hodnotách. Občania sa realizovali v rôznych kultúrno-spoločenských aktivitách ľudových tradícií, remeselníckych cechov, robotníckych spolkov, telovýchovných a športových, cirkevných a mimocirkevných združení a pod. Deti v kôlkach, mládež v krúžkoch na školách a po príchode saleziánov v ich oratóriu. V takmer každej vednej, umeleckej alebo športovej disciplíne sa súťažilo v miestnom, okolitom, okresnom, celoslovenskom, ba dokonca v športe aj v medzinárodnom a európskom podujatí. Vo vyučovacích predmetoch a umeleckých odboroch sa podujatia konali vo väčších priestoroch tried, v prírode a až neskôr v dvoch kultúrnych domoch. V Šaštíne bolo aj kino (kino Osveta, Tatra, Bradlo a kino saleziánskeho oratória), v ktorých sa premietali rôzne filmy pre dospelých a mládež. Takisto bolo kino aj v Strážach. Oratoriáni a gymnazisti vystupujú s kultúrnym programom (divadelné hry, hudobno-spevácke koncerty, akadémie, kvízové hry, karnevaly, plesové zábavy a iné) v kláštorných kultúrnych zariadeniach. O kultúrnej úrovni obyvateľov Šaštína-Stráží si urobíme obraz aj častou návštevou na rôznych prednáškach. Medzi obyvateľmi sa vždy našli dobrí divadelníci, javiskoví výtvarníci, osvetľovači a technici. Ochotnícke divadlo malo tak v Strážach ako aj v Šaštíne najdlhšiu a najbohatšiu tradíciu. Preto nikto nevie povedať, kedy začali dejiny ochotníckeho divadelníctva v našom meste. Kultúrnosť obyvateľov mesta sa ukazuje aj na poriadaní výstav s rôznou tematikou, najmä zo záujmovej ľudovej tvorivosti občanov. Časté boli a sú pohovory s renomovanými spisovateľmi, básnikmi a inými osobnosťami pracujúcimi v kultúre. Obľúbené boli literárne večery poézie a iné výchovno-vzdelávacie podujatia. Viaceré recitátorky sa zúčastňovali súťaží, ako Vansovej Lomnička, Štúrova Modra a pod. Dobré výsledky dosahovali od nepamäti aj hudobné a spevácke telesá. Bez nich sa nemohli zaobísť nijaké slávnosti, sviatky cirkevné a iné tradičné občianske a spoločenské či rodinné slávnosti. Voľakedy medzi starodávne zvyky bolo nosenie „letečka“ pred Veľkou nocou, chodenie koledníkov na Štedrý deň. Dodnes sa zachovali fašiangoví Turci s maškarami. Obľúbené boli koncerty slávnych hudobných a speváckych telies a koncertných umelcov. V poslednom desaťročí sa niekoľkokrát poriadali v miestnej bazilike. Nakoniec aj kontakt s dychovými hudbami, spevokolom a spevákmi i speváčkami zo Záhoria a Slovenska alebo aj z Českej republiky. Hojne boli navštevované estrádne programy Záhoráckeho kultúrneho leta a filmové predstavenia v amfiteátri Pod gaštanmi. Vzácne boli divadelné predstavenia v kultúrnom dome poriadané Krajským divadlom z Nitry. Od polovice nášho storočia vznikli aj u nás džezové hudobné telesá, ktoré akoby vytláčali zo svadieb, plesov, majálesov a juniálesov dychovú hudbu a ľudových muzikantov, harmonikárov aj spevákov. O nich totiž nebola núdza. V posledných rokoch sú mnohé kultúrne podujatia sprevádzané iba gitarou. Dokonca aj počas bohoslužobných obradov. Nakoniec, hoci nemôžeme zaznamenať a vyčísliť každú kultúrnu činnosť v obidvoch mestských častiach, predsa nevynecháme z tejto činnosti veľký záujem občanov o ľudovýchovný kurz Slovenských dejín v rokoch 1939-1940 a tradičný záujem čitateľov o literatúru v knižnici nášho mesta.